Prečo som vďačný za okuliare...
nevynímajúc to, že slúžia k tomu, aby som videl lepšie - tie, niekedy veľmi PODSTATNÉ, detaily - pomáhajú mi ešte inak. A v opačnom smere. Keďže moje oči nie sú postihnuté priveľmi, vidím aj bez nich, dokážem bez nich existovať a nenarazim do pouličnej lampy. No môj zrak bez nich je rozmazaný. Nedostatok, ktorý sa mi podarilo zúžitkovať. Vždy, keď už mám dosť sveta naokolo, ľudí, situácií a vôbec všetkého, posuniem si okuliare vyššie na hlavu a vidím už len rozmazané škvrny. Som uchránený pohľadu, o ktorý nestojím. Ak ma náhodou uvidíte s okuliarmi na hlave (nie na očiach), vedzte, že sa mi práve svet niečim zhnusil...